
Nevesta Mária
Malá Marča ružolíca,
šaty, štekle, kabelky,
súrodenci, sesternica,
von pred domom - modelky.
Čačky, hračky, vystrájačky,
rodičom sa dvíha tlak,
vyjedanie chleba, masla
a od babky vaječňák.
Mária Majdová,
dnešným dňom Výbochová,
má rada zábavu
a smiechu veľa
odteraz, bez rečí,
každý z nás dosvedčí,
môže sa spoľahnúť
na manžela.
V Bratislave študovaná,
s dátami si tykajú,
štatistiky ľavou zadnou,
firmy si ju striedajú.
AT&T a aj T-čko,
ešte predtým Trexima,
keď som doma vo Svidníku,
tak von v bare nájdi ma.
Občas film a občas kniha,
veľmi rada športuje,
ešte radšej pri pohári
s rukou hore žúruje.
Zahraničie je jej vášeň,
nikto ho tak nemá rád,
je to dobré aj na vzťahy,
najlepší bol Ararat.
Mária Majdová,
dnešným dňom Výbochová,
má rada zábavu
a smiechu veľa
odteraz, bez rečí,
každý z nás dosvedčí,
môže sa spoľahnúť
na manžela.
Slovensko si prešla pešo
bez veľkého reptania
Mária je hrdinkou
národného povstania
Organizmus zvládne veľa,
málokedy chorý je
párty, žúry, festivaly,
z plechovky už nepije.
Únavu vraj spánok spraví,
žiadna bolesť, žiadny ston,
len tak z nudy bez prípravy,
zabehne si maratón.
42 kilometrov,
stále ešte nemá dosť,
ultrabeh je predsa dlhší,
dopraje si pre radosť.
Mária Majdová,
dnešným dňom Výbochová,
má rada zábavu
a smiechu veľa
odteraz, bez rečí,
každý z nás dosvedčí,
môže sa spoľahnúť
na manžela.
Text:
Miroslav Janák
Hudba:
Sestrička z kramárov - Elán
Oslávenec Marek
Prišiel som do Lúčky,
v májovú sobotu.
Mohol som doma si
porobiť robotu.
Mne to však nevadí,
spokojnosť zostáva,
všetko mi nahradí
parádna oslava.
Dožitých štyridsať,
to na ňom nevidieť.
Telo na tridsiatku,
a v srdci dvadsať päť.
Pekne sa nachystal,
šiel dolu s kilami.
Kroj ho však prekvapil,
zbehol sa pri praní.
Mareka Kasinu
pozná už celý svet.
Takého hrdinu
v Prešovskom kraji niet.
Manžel a tatino,
kolega, kamarát,
Pripíjaj na zdravie
ak ho aj ty máš rád.
Dnes mu dáme úsmev,
samé pekné mená…
Zostal náš a my vieme,
že tu páru nemá.
Náš malý Mareček
začínal nevinne.
vyrástol v babinci,
vo vzornej rodine.
V Lúčke sú dievčatá
doteraz sklamané,
vracia sa občas len,
k otcovi, ku mame.
V Prešove na škole
dobre sa rozbehol,
v pití aj v štúdiu
väčšinu predbehol.
Slečna Imrichová
z lásky bola chorá
prečo by si inak
zobrala doktora.
Mareka Kasinu
pozná už celý svet.
Takého hrdinu
v Prešovskom kraji niet.
Manžel a tatino,
kolega, kamarát,
Pripíjaj na zdravie
ak ho aj ty máš rád.
Dnes mu dáme úsmev,
samé pekné mená…
Zostal náš a my vieme,
že tu páru nemá.
V práci je šikovný,
vysoko vyletel.
Popradských vagónov
technický riaditeľ.
Tancuje, športuje,
stále je aktívny,
so ženou milujú
tri malé Kasiny.
Postupne dozrieva,
spoznáva Pálavu.
S deťmi na bicykloch
zjazdili Moravu.
Erika na večer
napiekla langoše.
dlho sa nezdržal,
volali Čerkoše.
Mareka Kasinu
pozná už celý svet.
Takého hrdinu
v Prešovskom kraji niet.
Manžel a tatino,
kolega, kamarát,
Pripíjaj na zdravie
ak ho aj ty máš rád.
Dnes mu dáme úsmev,
samé pekné mená…
Zostal náš a my vieme,
že tu páru nemá.
Text:
Miroslav Janák
Hudba:
Vymyslená - Elán
Oslávenec Tomáš
Tomáša raz za bieleho rána
vo Svidníku stretla jeho známa.
Robila si prácu do školy,
počitače ešte všade neboli.
U Majdových doma jeden mali,
s kamoškou tam obe zavítali.
Z diskotéky známa Martina,
kto mal vedieť aký príbeh začína?
Doma býval šéfom detskej izby,
čokolády zo skrine mu mizli.
Zabudol ísť v škôlke po brata,
bez topánok prišli, celý od blata.
Janku učil akordy na drievku,
v Ladomírke hľadal kryhu veľkú.
Možno viete, čo to znamená,
keď vás bolia z vodky ráno kolená!
Tomáš už vie,
aké to je mať
požehnaný život
a rokov päťdesiat.
Zrazu som ho stretol,
na potulkách svetom.
Pred Billou skoro nik,
len chudák Dominik.
Za Martinkou lietal v jednom kuse,
nedal pokoj ani v autobuse.
Chodili do Košíc na školu,
dneska robí vo Svidníku kontrolu.
Natretíkrát povedala áno,
ďalej to už išlo tamer samo.
Dnes keď prídu deti s problémom,
v kórejčine odpovie im s úsmevom!
Tomáš už vie,
aké to je mať
požehnaný život
a rokov päťdesiat.
Zrazu som ho stretol,
na potulkách svetom.
Pred Billou skoro nik,
len chudák Dominik.
Rozbehol sa život pekne z kopca,
dnes tu máme štvoritého otca.
Do Tatier už toľko nechodí,
minuli sa z Winnetua dôvody.
Raz za rok je v bazéne pri ovciach,
cez víkend na chate v Belejovciach.
O deti sa stará poctivo,
po futbale občas zájde na pivo!
Tomáš už vie,
aké to je mať
požehnaný život
a rokov päťdesiat.
Zrazu som ho stretol,
na potulkách svetom.
Pred Billou skoro nik,
len chudák Dominik.
Tomáš už vie,
aké to je mať
požehnaný život
a rokov päťdesiat.
Tomáš už vie,
čo to znamená,
keď vás bolia z vodky
ráno kolená.
Text:
Miroslav Janák
Hudba:
Tanečnice z Lúčnice - Elán
Rúti sa auto
Rúti sa auto, šestnásť miest, kufor vzadu,
kto sú tí ľudia, Bože môj, vezie vládu.
Rútia sa v rýchlosti, bolí to do kostí,
všade kde prejdú cítiť strach, cítiť zradu.
Za volantom sedí hranatý starší strýco,
v duchu sa smeje, volá sa Róbert Fico.
Šestnásti poskoci, 3 roky pri moci,
pre národ sú len pijavicou.
Vozia sa radi, ale cesty nestavajú,
hlupáci ohnite chrbty, oni po nich precválajú.
Peter vás presvedčí o pokoji a bezpečí,
pritom sa fotia s tými čo smrť rozsievajú.
Silácke reči, smutná hĺbka hlúpych viet,
boja sa pravdy, mikrofón vám vypnú hneď.
Klamú a tárajú, po pleciach sa tľapkajú,
do ťažkých časov ústava nám prosím svieť.
Kedy to skončí, kedy sa budeme môcť utíšiť,
čo všetko sa ešte musí stať, aby sme vedeli rozlíšiť.
Odborných ľudí od ľudí odporných,
koľko mien musí pribudnúť na kameňoch náhrobných.
Rúti sa auto, šestnásť miest, kufor vzadu,
kto sú tí ľudia, Bože môj, vezie vládu.
Ide pieseň dokola, v kufri je mŕtvola,
verejnoprávna, zviazané ruky vzadu.
Text a hudba:
Miroslav Janák
Prežiariť temnotu
Ľudia iba o nej šepkajú si,
celé mesto o nej klebetí,
opäť príde svoje šťastie skúsiť,
nájdete ju v očiach u detí.
Vedia o nej chodníky aj veže,
v zaľúbených srdciach miesto má,
tam kde príde hneď je všetko svieže,
láska to je mocná kráľovná.
Na tej ceste, ktorá konca nemá
spolu prežiarime temnotu.
Oni vymyslia nám rôzne mená,
my im ponúkneme iba pravdu, lásku, dobrotu.
Vytrvalo skúšajú nás zlomiť,
pochybné nám nútia istoty,
my si chceme slobodne dnes zvoliť,
čo sú naše pravé hodnoty.
Vymýšľajú nepriateľov stále,
snažia sa nás opäť rozdeliť,
naše žitia zdajú sa im malé,
ale lásku nedokážu poraziť.
Text :
Kamil Peteraj, úprava Miroslav Janák
Hudba:
Pavol Hamel
Originál:
Marika Gombitová - Študentská láska


